Pohľad na homeopatiu a či risk je zisk

Autor: Sylvia Valová | 21.1.2013 o 21:24 | (upravené 21.1.2013 o 21:44) Karma článku: 7,19 | Prečítané:  1061x

Za posledné roky boli moje skúsenosti s klasickou medicínou na bode mrazu. Patrím možno k tým šťastnejším, ktorých rodinu vážnejšie ochorenia obchádzajú. Teda ak medzi vážnejšie choroby nepočítam astmu, atopický ekzém, chronické angíny, opakované nekonečné zápaly horných aj dolných dýchacích ciest, kožná - vraj neliečiteľná pleseň, ...

S homeopatiou som sa prvýkrát stretla pred 13 rokmi, keď môjmu najstaršiemu synovi diagnostikovali astmu. Nie príliš vábna diagnóza, ale okrem nepravidelného kašľa, ktorý našťastie nevrcholil žiadnymi záchvatmi, som na ňom nič vážnejšie nepozorovala. Na odporúčanie našej detskej lekárky sme začali s klasickou liečbou. Návštevy špecializovaného lekára a  testy na všetky možné aj nemožné alergie neboli ničím nezvyčajným. Po dvoch rokoch liečby som vnútorne cítila, že nechcem do svojho syna každý deň sypať rôzne chemické svinstvá. Ale ako ďalej? Ako to už v živote býva, v pravú chvíľu stretáme správnych ľudí. Ja som natrafila na klasického lekára, ktorý začínal s homeopatiou. Prišla som k nemu na prvú konzultáciu. Vyzeral, že vie o čom hovorí. Stále sa však vo mne ozýval pochybovačný hlas. Čo ak to nezaberie a prepukne astma s ešte väčšou silou, ako ma strašila primárka alergológie nášho okresného mesta? Vedela som, že mi chce len to najlepšie a tak som ten hlas poslúchla a na druhú konzultáciu homeopatie som už nešla. Ubehlo pár rokov, ja som lieky  podľa stavu dávala aj nedávala. Nedokázala som mu ich podávať stále,  keď sa cítil niekoľko mesiacov dobre. V prvej triede sme išli na ďalšie povinné testy. Myslela som, že náš stav sa natoľko zlepšil, že by nás mohli z evidencie aj vyradiť. Syn len občas ráno zakašlal. O to šokovanejšia som bola, keď mi primárka s vážnou tvárou oznámila, že náš syn má veľmi silnú astmu, že výsledky sú katastrofálne a musia ho hospitalizovať, aby mu nasadili silnú kortikoidnú liečbu. Na moje namietanie, že žiadne príznaky nemá, konštatovala, že astmu má v sebe a čím skôr musíme jednať. Uverila som jej. Nie som lekár a o svoje deti sa bojím najviac na svete. Dostali sme kortikoidný spray, ktorý sme začali užívať. Už po pár dávkach sa syn začal dusiť. Po štyroch dňoch sme presedeli celú noc na posteli, snažiac sa predýchať každý záchvat a čakajúc na ráno, aby som mohla primárke zavolať. Odpoveď bola, že telo si zvyká a musíme vydržať. Ale nezvykol si ani o ďalšie 2 dni a dusil sa nielen v noci, ale aj cez deň. Napriek jej zákazu som spray vysadila. Stav sa mu zlepšoval, ale trvalo viac ako dva týždne, aby mohol znova ako tak fungovať. Po mesiaci, keď jeho telo bolo aspoň trocha vyčistené som išla s malou dušičkou za primárkou. Musela som sa priznať, že som liečbu prerušila. Nemohla som mu podávať niečo, čo ho zjavne zabíjalo. Primárka prevrátila oči a nasadila nám iný , znova kortikoidný spray. Situácia s opakovala. Syn sa postupne dusil, ja som volala, že je na tom dosť biedne a primárka ma uisťovala, že si telo zvyká, len vydržať. A ja som , keď už znova nemohol ani dýchať, liečbu prerušila. Bola som natoľko smelá, alebo natoľko zúfalá, že som za primárkou išla znova. Vedela som, že bude zle nedobre. A tak sa aj stalo. Oznámila mi, že ho ihneď hospitalizujú a nasadia vhodnú liečbu. Môj malý 6 ročný syn mal ísť do nemocnice ako pokusný králik a znova absolvovať to, čo som s ním prežívala doma ja ? Z ambulancie som odišla presvedčená, že nikdy! Ale čo ďalej? Hrozba astmy nado mnou visela a ja som cítila zodpovednosť celého sveta. Ako pomôžem môjmu synovi? Do ambulancie som už nemohla. Iná v dosahu nebola a čo by som tam povedala? Že ho odmietam liečiť klasicky? Že mám pocit, že mu nepomáhajú, skôr naopak? Kto by mi ho takto liečil? Všetko je presne tak ako má byť. A ja som stretla lekára spred troch rokov. Znova ma pozval na konzultáciu. Nenaliehal, neprehováral. Povedal len, že nebojte sa, niečo vyskúšame a uvidíme. Určite mu pomôžeme. Nemala som veľa na výber. Bol to tak isto lekár, aj keď nie odborník na alergologiu. Môj syn bude mať teraz 18 rokov a od svojich 6 rokov okrem homeopatie nič iné nebral. Astmy sa síce celkom nezbavil, ale pri minimálnej liečbe, len homeopatickej, dokáže celkom slušne zvládať jej následky - a to je v podstate len v máji a pri silnom zápale priedušiek. A to je športovec.

Ale toto nie je jediné, čo sme s homeopatiou zvládli. Moje dvojčatá trpeli od narodenia opakovanými zápalmi. Každý rok vybrali 4-5x antibiotiká, prvé už v dvoch mesiacoch. Keď mala dcéra 3 roky, ochorela. Zápal hrdla. Nič strašné. Dostala antibiotiká. Nezabrali, takže druhé. Stále kašlala, tak sme "skúsili" tretie. Samozrejme pod dohľadom jej detskej lekárky. Po nich sa celá vysypala a ostala nevládne ležať na posteli. Bolo po Vianociach a ja nikdy nezabudnem, ako smutne ležala na gauči. To živé hyperaktívne dieťa sa vôbec nehýbalo, len so sklennými očkami pozeralo niekam do diaľky. Zavolala som lekárke a ona, že počkáme pár dní a nasadíme ďalšie antibiotiká. A to už moje vnútro kričalo hlasné NIE! Ona už predsa ďalšie nezvládne. Úplne ju zložili. Kašel neprestával, naskočila vysoká horúčka. Opäť prišla jedna bezsenná noc, počas ktorej sme si čítali rozprávky, lebo vďaka asi mesačnému silnému suchému kašľu vôbec nemohla dýchať. Nad ránom mi od bezradnosti bolo do plaču. Nevedela som jej pomôcť a bála som sa ako prežije ďalšiu noc.  Vtedy ma napadol náš homeopat. Bola nedeľa a ja som mu zavolala. Do hodiny prišiel k nám. Pozrel na deti, popýtal sa na pár vecí a naordinoval nám guličky. Aj jej bratovi, ktorý bol chorý tiež, ale oproti nej oveľa menej, takže to sme ani nejako extra neriešili. Na moje veľké prekvapenie dcéra v noci ani raz nezakašlala. Nemohla som tomu uveriť. Do pár dní vyzerala ako predtým, znova bola veselá a behala po byte. Bola som najšťastnejšia mama na svete. Po tejto skúsenosti bolo rozhodnuté. Ubehlo odvtedy 7 rokov a dvojčatá mali antibiotiká možno 2x, aj to len keď som znova podľahla naliehaniu našej klasickej detskej lekárky.

Tie mini guľôčky fungujú aj na deťoch, ktoré nevedia, čo im podávame. Či je to liek, alebo cukor. Príkladom je aj moja najmladšia niekoľkomesačná dcéra. Práve sme vďaka homeopatii zvládli veľmi škaredý ekzém na jej tváričke. Opäť len pomocou malinkých guličiek, bez akýchkoľvek mastí, ktoré by chorobu len potláčali dovnútra. Mimochodom, klasicky liečené ekzémy-potláčané rôznymi masťami a liekmi, ako to bolo v prípade môjho najstaršieho syna, prechádzajú vekom do astmy.

Nepotrebujem o účinkoch homeopatie nikoho presviedčať. Mám o nej čo to prečítané a hlavne vyskúšané. Nebudem písať o všetkých skúsenostiach, pretože by som musela popísať niekoľko hárkov papiera . Poznám názory lekárov a širokej verejnosti, že je to len obyčajný cukor, placebo. V podstate je mi jedno ako funguje a čo si kto o nej myslí. Ale v našom prípade to rozhodne  nebola viera, ktorá moje deti uzdravila. Jedine, že by to bolo zúfalstvo. Ja už som vtedy neverila ničomu.

Ak ľutujem niečo, čo súvisí s homeopatiou, tak je to len skutočnosť, že som nedala na svoj prvý pocit a  nezostala pri nej už vtedy, keď mi prvýkrát prišiel do cesty náš homeopat.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?